Tuatha de Danaanovia

 

 

Home Up

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TUATHA DE DANAANOVIA

Tuatha De Danaanovia priplávali pred dávnymi časmi s veľkým loďstvom do Írska a vzali zem Fir Bolgom, ktorí tam žili pred nimi. Príchodzí boli ľudom bohyňe Danu a ich učení muži vládli veľkými silami a všetci ich ctili, akoby boli sami bohmi.  Vyznali s v rôznych  druidských  umeniach, taktiež v kúzlach, vo veštení a stykoch so záhrobím. Druidskému umeniu sa naučili v štyroch  mestách  zo severných ostrovov, ktoré sa volali Falias, Gorias, Findias a Murias.

    Keď doplávali k Írsku a pristáli na zápasom pobreží, spálili lode, aby sa nemohli vrátiť. Dym z  horiacich lodí tri dni zatieňoval slnko a zahaloval zem, a fir Bolgovia sa preto domnievali, že Tuatha De Danaanovia  priplávali v kúzelnej hmle.

    Votrelci si so sebou priniesli štyri veľké poklady svojho kmeňa. Z Faliasu priviezli Lia Fail alebo Kameň osudu. Dopravili ho do Tary, a kameň prenikavo vykríkol zakaždým, keď naň dosadol právoplatný írsky kráľ. Z Goriasu si priniesli Lughovu kkopiu. Každý, kto ju  držal v ruke bol v boji neporaziteľný. Z Findiasu mali Nuadov nepremožiteľný meč. Akonáhle ho vytasili z pošvy, nikto m nemohol uniknúť. A z Muriasu pochádza Daghov kúzelný kotol od ktorého nikto neodchádzal hladný.

    Nuada bol kráľom ľudu Tuatha De Danaanovia  a viedol ich proti Fir Bolgom.Viedli spolu prudkú bitku na Moyturskej pláni, prvú, ktorú Tuatha De Danaanovia  viedli na mieste tohto  mena. Tisíce Fir Bolgov bolo pobytých, celkom sto tisíc, a medzi nimi padol aj kráľ Eochai Mac Erc. V boji zahynulo tiež mnoho Tuatha De Danaanov a ich kráľ Nuada prišiel v boji o ruku.

    Tuatha De Danaanovia  nakoniec Fir Bolgov porazili a zahnali ich na útek ,, ktorý prežila len hŕstka z nich. Zvyšní bojovníci  nastúpili na svoje lode a odplývali na vzdialené ostrovčeky, ktoré sú roztrúsené okolo Írska.

    Keď Fir Bolgovia utiekli, Tuatha De Danaanovia sa zmocnili zeme po nich a odišli so svojimi pokladmi do Tary, aby sa ujali vlády nad ostrovom. Pred sebou však mali ešte ďalší zápas. Fir Bolgov síce porazili, ale mocnejší nepriateľ ich ešte len čakal. Boli ním Fomorovia, ľudia podobní démonom, ktorí žili na ostrovoch na ktoré utiekli Fir Bolgovia.

  BALOR ZLOOKÝ

Balor bol najmocnejším foorským kráľom. Niektorí z jeho ľudí  boli tak škaredí, že bol strach sa na nich len pozrieť, a okrem toho mali niektorí len jednu ruku alebo len jednu nohu. Balor si na svojom ostrove postavil žiariacu vežu. Bola zo  skla,  na slnku však žiarila ako zo zlata a Balor  z nej mohol vyhliadať lode a vysielať svojich  drsných pirátov, ktorí sa ich , ak sa priblížili,  ihneď zmocnili. Fomorovia nielen že prepadali lode, ale plavili sa i do Írska, kde prepadávali rôzne miesta, zmocňovali sa pôdy i otrokov a vymáhali poplatky. Ich druidovia poznali kúzla a všeobecne sa verilo, že Balor získal moc i meno práve vďaka jednému z tých kúziel.

Keď Balor raz míňal akýsi dom, započul, ako vnútri niekto spieva. Vedel, že do dom sa nesmie vstupovať, pretože sa v ňom zhromažďujú kúzelníci a vymýšľajú nové kúzla, ale napriek tomu sa ho zmocnila zvedavosť. Všimol si, že vysoko v stene vysoko nad zemou je  okno, vyškriabal sa hore a kradmo nahliadol dovnútra. Nevidel však nič, pretože miestnosť bola plná výparov a plynov. V okamihu, keď nakukol do vnútra, spev zosilnel a mohutný stĺp dymu vletel Balorovi rovno do tváre. Jedovaté výpary ho priotrávili a okrem toho nemohol ani otvoriť oko. Po pamäti  sa dostal dolu na zem, zvíjal sa bolesťou , a skôr ako stihol utiecť, vyšiel z domu jeden z kúzelníkov.

Keď druid uvidel , čo sa stalo, povedal Balorovi:“ Kúzlo, ktoré sme robili, bolo kúzlo smrti a výpary ti vniesli do oka moc smrti. Ak sa pozrieš na niekoho tým zlým okom, bude to znamenať že zomrie!“ A tak prišiel Balor k svojmu menu.

Keď prebýval medzi svojimi, mal oko neustále zatvorené, ale akonáhle ho otvoril a pozrel sa na nepriateľov, padli na mieste mŕtvi zasiahnutí jeho smrtiacou mocou. Ako Balor starol, viečko mu čím ďalej tým viac oťažievalo, až ho nakoniec nedokázal otvoriť bez niečej pomoci. Preto mu votkali do viečka krúžok zo slonoviny a pretiahli ním povrazy, aby tak vznikol akýsi kladkostroj. Na zdvihnutie viečka bolo potrebných desať mužov, ale Balor ich zabil jediným pohľadom desaťkrát toľko. Pre svoje zlé oko sa stal pre fomorský ľud veľmi dôležitým a sám bol z nich  všetkých najmocnejším. Jeho lode podnikali stále nové nájazdy na pobrežie Írska a jeho piráti zotročovali učených De Danaanov.

Balor sa však tajne zožieral strachom. Jeden z jeho druidov mu predpovedal, že zomrie rukou vlastného vnuka. Balor mal jediné dieťa, dcéru Eithlinn, a tak postavil ďalšiu vežu a zavrel ju do nej s dvanástimi ženami, ktoré ju mali strážiť. Varoval ich, že Eithlinn nielen že nesmie sama uzrieť muža, ale že pred ňou nesmie byť vyslovené ani žiadne mužské meno. Potom sa Balor cítil v bezpečí, pretože Eithlinn nemohla mať bez manžela dieťa a on teda nemohol zomrieť.

Trápil Tuatha De Danaanov čím ďalej tým viac. Vymáhal od nich taživé dane a poplatky. Museli mu posielať tretinu svojho obilia, tretinu mlieka a – čo bolo najhoršie – jedno z troch narodených detí. Fororovia boli preto  obávaní pre svoju chamtivosť a krutosť a najväčší strach zo všetkých vzbudzoval Balor.

Z Eithlinn vyrástla krásne žena, zostávala však naďalej uväznená vo veži. Spoločnice k nej boli milé,  rozptyľovali ju  kratochvíľami a učili ju rôzne užitočné veci, ale jej sa cnelo. Keď sa z horného okna  pozerala na more, vídavala v diaľke khé lode, ktoré sa kĺzali po vlnách  a v nich ľudí, ktorí neboli podobní nikokmu z tých, ktorých vídavala pred tým. Vo sne sa jej neustále zjavovala tá istá tvár a ona túžila stretnúť jej nositeľa. Pýtala sa žien, ktoré ju strážili, ako sa volajú ľudia, ktorých pozoruje z okna alebo ktorých vídava vo sne, ale spoločnice neprehovorili. Dobre si pamätali  Balorov príkaz , že pred jeho dcérou nesmú vysloviť žiadne mužské meno.  

 

LUGHOVO ZRODENIE

Balor síce mal dostatok dobytka, ale najviac mu záležalo na jednej úžasnej krave, ktorá sa volala Glas Gaibhlean, nikdy neprestávala dávať mlieko a patrila jednému z Tuatha De Danaanov, mužovi menom Cian. Balor na seba bral rôzne prestrojenia, neustále sledoval Ciana a jeho úžasnú kravu a čakal, až sa mu naskytne príležitosť, aby sa jej mohol zmocniť a odviesť ju na svoj ostrov.

Jedného dňa Balor spozoroval, že Cian odišiel s bratom do kovárne ďalšieho zo svojich bratov – volal sa Goibniu – a sal si tam od neho vyrobiť nejakú zbraň. Cian si so sebou viedol za ohlávku svoju kravu, pretože  ju nemohol nechať len tak voľne pobiehať, pretože sa ju už pokúsilo ukradnúť toľko ľudí, že ju musel niekto strážiť aj v noci. Cian vošiel do kováčskej dielne, aby sa porozprával s Goibniom. Balor pochopil, že nadišla príležitosť, na ktorú tak dlho čakal. Premenil sa na ryšavého chlapca , pristúpil k mužovi, ktorý stál pri  krave  a dal sa sním do reči.

„Dáte si tiež urobiť meč?“ spýtal sa.

„Dám,“ odpovedal brat, „až na mňa príde rad. Až Cian výjde z kováčskej dielne a bude strážiť kravu, zájdem ku Goibniovi ja a dám si spraviť svoju zbraň.“

„To si myslíte“, riekol mu na to malý ryšavček. „Ale na váš meč už nezostane oceľ. Bratia vás podviedli. Spotrebujú všetku oceľ na  ťažšie zbrane pre seba a pre vás už žiadna nezostane!“

Keď totretí brat počul, rozzúril sa . Vrazil chlapcovi do ruky ohlávku a bežal do kováčskej dielne , aby si to oboma bratmi vybavil. Balor s mihu zbavil svojej nadobudnutej podoby, vzal kravu za chvost a čo najrýchlejšie ju ťahal za sebou na pobrežie, vstúpil s ňou do mora a potom zamieril do bezpečia vlastného ostrova.

Keď brat vtrhol so kováčskej dielne a zasypal Ciana  sprostými  urážkami,  pochopil Cian, že sa stal obeťou lesti.  Vybehol von a ešte Balora zahliadol ako za sebou vlečie Glas Gaibleann vodou, a muž i krava sa mu  pred očami rýchlo zmenili na  malú bodku na obzore. Teraz bola rada na Cianovi, aby sa rozhneval.  Vyčítal bratovi, čo sa do neho zmestilo, že naletel na tak úbohé klamstvo, bolo však už neskoro. Krava bola preč.

Cian šiel požiadať o pmoc druida, ale kúzelník mu pripomenul, že sa nikto nemôže priblížiť k Balorovi, bez toho aby riskoval život, pretože mu hrozí smrť, ktorú prináša pohľad Balorovho zlého oka. Cian však bo napriek tomu rozhodnutí, že si svoju kravu prinesie späť a preto navštívil druidku menom Birog, ktorá vládla väčšou mocou. Prestrojila Ciana za ženu a potom vyčarovala vietor, ktorý bol tak silný, že jediným nárazom odvanul Ciana a ju vysoko so vzduchu a odniesol ich na Balorov ostrov.

Vietor sa utíšil a obaja bezpečne pristáli pri veži, v ktorej bola uväznená Eithlinn. Birog volala na Eithlinnine strážkyne vo veži:“ Pomôžte nám! Prosím, pomôžte nám! Moja spoločnica je kráľovnou Tuatha De Danaanov. Uteká pred nepriateľmi, ktorí ju chcú zabiť. Už sa stmieva! Zmilujte sa nas nami a postite nás dnu!“ Ženy nechceli odmietnuť žiadosť inej ženy, ktorá sa ocitla v tiesni, a Ciana i Birog do veže vpustili.

Akonáhle sa dostali dnu, Birog ďalším kúzlom spôsobila, že všetky ženy  razom tvrdo zaspali. Všetky až na Eithlinn. Cian, ktorý zhodil ženské šaty, vybehol po schodoch hore a v malej komôrke na hornom poschodí  veže našiel Eithlinn, ako smutne pozerá na more. Napadlo ho, že je to tá najnádhernejšia žena akú kedy videl. Nemohol od nej odtrhnúť pohľad, a keď sa Eithlinn otočila, razom zbadala, že v komôrke je s nej bytosť, o ktorej celé dni premýšľala a o ktorej celé noci snívala. Obaja si navzájom vyznali lásku a s potešením sa objali.

Pretože sa s Eithlinn milovali, Cianchcel odviesť svoju milovanú dievčinu z jej vezenia a odviesť si ju domov. Šiel za Birog a snažil sa ju presvedčiť, aby použila svoju čarovnú moc a dopomohla im k spoločnému úteku. Birog sa však bála Balora. Mala hrôzu z toho, že fomorký kráľ ich objaví a zabije svojím zlým okom, a preto na vzdory jeho protestom odniesla Ciana novým kúzelným  vetrom späť do Írska a sma sa vrátila s ním.

Eithlinn bola zúfalá z toho, že ju Cian opustil, utešila sa však, keď zistila, že nosí jeho dieťa. Keď sa čas naplnil, narodil sa jej chlapec a ona mu dala meno Lugh.

Keď sa Balor dozvedel, že sa mu narodil vnuk, rozhodol sa, že chlapčeka bezodkladne zabije, aby sa nemohlo naplniť druidove proroctvo. Rozkázal, aby dieťa hodili do mora. Navzdory Eithlinniným zúfalým prosbám jej bolo dieťa vytrhnuté a odnesené na pobrežie. Lugha, zabaleného do prikrývky zopnutej ihlicou, vhodili Eithlinniné strážkyne do prúdu. Ihlica sa však  pred očami plačúcich žien uvoľnila , dieťa vykĺzlo do mora a na hladine sa rozprestrela prázdna prikrývka. Keď Balor počul, že sa Lugh utopil, uľavilo sa mu.  Cítil sa opäť v bezpečí. Už nemal vnuka , ktorý by mu priniesol koniec.

Lugh však bol zachránený. Birog, ktorá sa preháňala po vetre, uvidela, čo sa stalo, zobrala dieťa z vody a odniesla ho  so sebou vzduchom – ďaleko od rodného ostrova, až do Írska. Rovnakok ako pred tým priniesla Ciana k Eithlinn, doniesla Lugha bezpečne k jeho otcovi. Cian bol od radosti celý bez seba, že  sa jeho synček zachránil, a zveril ho do výchovy kráľovskej dcére , ktorá Lugha milovala, akoby bol jej vlastným dieťaťom.

Lugh sa v dome svojej postúnky priučil množstvu užitočných vecí. Remeselníci ho naučili  spracovávať drevo i kovy, bojovníci a atléti mu predvádzali svoje úžasné kúsky a ponúkali mu, aby sa zúčastnil ich spoločnej prípravy.  Od básnikov a hudobníkov počul príbehy o hrdinoch a naučil sa hrať na harfu a na bubienok. Dvorný lekár ho zasvätil do užívania bilín a elixírov pri liečbe chorôb a kúzelníci mu prezradili tajomstvá svojich magických síl.

Dostal meno Lugh Dlhoruký, a keď vyrástol, bol rovnako obratný ako urastený. Okrem toho mal v sebe, bez toho aby to tušil, moc zabiť svojho deda – Balora Zlookého.  

BRESOVA VLÁDA    

Keď Lugh vyrastal v dome svojej pestúnky a učil sa všetkým remeslám a všetkému umeniu, ktoré sa  v ňom prevádzali, bol kráľom Tuatha De Danaanov ďalší polovičný fokmor, ktorý sedel na tróne v Tare. Bol tiež urastený , tak urastený, že sa volal Bres Krásny.  Bol však zároveň chamtivý a zbabelý. Skôr ako sa stal panovníkom,  bol kráľom kmeňa De Danaanov Nuada. Práve on získal  pre soj ľud Írsko, pretože viedol boj proti  Fir Bolgom. Jeho mohutné vojsko ich vyhnalo a potom samo prevzalo vládu ostrova do vlastných rúk a založilo káľovksú pevnosť v Tare . Nuada v tej bitke prišiel o ruku. Uťal mu ju  mečom Sreng, a i keď Nuada v boji  zvíťazil, napriek tomu vinou toho nešťastia stratil kráľovský titul . Tuatha De Danaanovia totiž mali zákon, podľa ktorého  im  mohol vládnuť len muž s dokonalým telom, a preto nemohol bezruký Nuada naďalej zostať kráľom.

    Ľud si potom miesto neho zvolil Bresa krásneho. Bresov otec bol Fomor a Tuatha De Danaanovia dúfali, že vďaka tomu uzavrie  spojenectvo s Balorom a tým konečne zabezpečí kokniec krutým nájazdom  Fomorov, ktorí  sa vplavovali do morských vôd a riek Írska. Nakoniec sa však ukázalo, že Bresova vláda priniesla Tuatha De Danaanom skazu. Fomorovia skutočne spojenectvo uzavreli, ale len so samotným Bresom. Využívali jeho slabosť a lakomosť a uvaľovali na Tuatha De Danaanov čím ďalej tým vyššie dane sám Bres toto bremeno doliehajúce na poddaných ešte zvyšoval  vymáhaním vlastných daní. Pripravil predákov o bohactvo i moc a prinútilich vykkonávať podradné práce. Ogma musel sekať drevo a Dagda budovať opevnenie okolo kráľovej pevnosti.

    Pretože Bres bol čím ďalej chamtivejší a lakomejší, dvor v Tare sa stal studeným nevľúdnym. Básnici a hudobníci mlčali a z bojovníkov a z atlétov sa stali otroci. Náčelníci, ktorí prišli navštíviť kráľa neboli pohostení ani jedlom ani ptím a nikto im neposkytol žiadnu zábavu.

    Jedného dňa prišiel do Bresovej pevnosti básnik Caibre, ktorý predpokladal, že bude prijatý s pohostinnosťou , ktorú  básnikom zvyčajne prejavovali ich patróni. Miesto toho bol uvedený do úzkeho hlboko tmavého domčeka, kde nebola ani posteľ, ani iný kus nábytku a kde v krbe nehorel oheň. Na tanieriku mu predložili tri malé zoschnuté placky a to bolo všetko. Caibre sa na Bresa za toto urážlivé prijatie rozhneval a nasledujúce ráno zložil na kráľa posmešnú báseň.  Bola to vôbec prvá satyrická báseň zložená v Írsku a básnik jej prostredníctvom Bresa preklial. „Bresov blahobyt už nie je!“ vykrýkol  a jeho slová sa naplnili. Od tej chvíle sa Bresovi viedlo čím ďalej tým horšie, jeho bohactvo sa stenčovalo a jeho poddaní chudobneli a boli stále viac utláčaní.

            Ale Caibrova výsmešná báseň viedla ešte k inej veci – dodala vodcom Tuatha De Danaanov odvahu, aby sa proti svojmu kráľovi vzbúrili. Rozhodli sa, že zvrhnú Bresa z trónu, lenže problém bol v tom, že ho nemali kým nahradiť. Boli by radi vrátili trón Nuadovi, ale nemohli, pretože mal len jednu ruku.  

 

    Potom sa  však prihodilo čosi, čo im prišlo na pomoc. Nuadovi bola vrátená ruka vďaka šikovnosti dvoch mužov: popredného lekára kmeňa Tuatha De Danaanov Diana Céchta a jeho syna Miacha.

            Dian Cécht zo všetkého najskôr urobil Nuadovi ruku zo striebra. Fungovala rovnako dobre ako skutočná, ohýbala sa v lakti , prsty sa pohybovali , zápästie bolo ohybné a Nuada bol nadšený, že ju môže opäť používať. Stal sa známy pod menom Nuada Striebroruký.

            Nebol však ešte dokonalý, a preto sa nemohol stať znovu kráľom Tuatha De Danaanov. Preto sa lekárov syn Miach, ktorého otec zasvätil do tajomstiev lekárstva rozhodol, že sa pokúsi nahradiť Nuadovi striebornú ruku  skutočnou. Vzal odťatú tuku , ktorú si Nuada nechl zabalzamovať a priniesol ju  k nemu. Odobral mu striebornú končatinu a priložil ju do jamky odťatú ruku. Potom nad ňou začal prespevovať:  

„Kĺb ku kĺbu a šľacha k šľache!   Šľacha k šľache a kĺb ku kĺbu!“  

            Operácia travala deväť dní a Miach sa v priebehu tej doby od kráľa nepohol ani na krok.  Prvé tri dni uviazal Nuadovi ruku rovno pozdĺž boku, až nakoniec v podpaží prirástla k telu. Na ďalšie tri dni ju ohol v lakti a a pripevnil ju cez kráľovu hruď, čím jej vrátil pohyblivosť.  Posledné tri dni ju posypal práškom zo spáleného rákosia a tým bola celkom uzdravená. Bola rovnako silná a ohybná ako bývala predtým.  Nuada sa vďaka tomu mohol stať opäť kráľom  a De Danaanovia sa znovu zaradovali.

            Miach však za svoju dobrotu  a šikovnosť strašne zaplatil. Otec stratil zo žiarlivosť rozum , žiarlil na úspech svojho žiaka, ktorý bol naviac jeho synom, a nedokázal sa zmieriť s tým, že sa z neho stal schopnejší a úspešnejší lekár ako bol on sám.  V záchvate zúrivej závisti  sekol mečom  Miachovi po hlave. Prvý úder preťal kožu  a Miach sa v mihu oka vyliečil. Druhý úder prenikokol až k lebke a Miach sa Opäť vyliečil. Tretí úder síce prerazil kosť a prenikol až k mozgovým blanám, ale Miach sa z toho opäť dostal.  Štvrtým úderom však Dian Cécht  rozťal synovi mozog a Miach padol na mieste mmŕtvy.

            Dian Cécht pochoval syna Miacha na pláni pri Tare. Do ďalšieho dňa na tom mieste vyrástli zázračné biliny, ktoré obkreslili tvar Miachovho tela so všetkými orgánmi, kosťami a šľachami. Každá bilina mala zvláštne vlastnosti podľa toho, z akého telesného orgánu vyrástla. Miachova sestra Airmed prišla oplakávať brata  a uvidela, že mu na hrobe rastie celkom  tristopäťdesiat druhov bilín. Rozprestrela na zemi plášť a začala ich zbierať, aby ich mohla usušiť a roztriediť podľa  ich liečivých vlastností.  Keď bola s touto prácou takmer hotová, prišiel na to aj žiarlivý Dian Cécht . Schytil plášť a rozhádzal byliny po zemi , pomiešal ich t

ak, že ich už nebolo možné roztriediť a tak sa do dnes vo všetkých liečivých  vlastnostiach bilín nikto presne nevyzná.  

 

LUGH PRICHÁDZA DO TARY

      Nuada bol opäť dokonalý a mohol sa teda stať kráľom. Túatha De Danaanovia sa teda rozhodli vyhnať Bresa a znova uviesť na trón Nuada.

            Prišli k Bresovi , trpko sa posťažovali na to, ako kruto a chamtivo s nimi jednal a nakoniec mu oznámili, že sa má vzdať trónu a prenechať  ho pre  Nuada, ktorý bol opäť dokonalý.  Bres sa veľmi hneval kvôli tomu, že ho zbavili trónu, bol však na odpor príliš zbabelý a preto súhlasil. A tak sa Nuada stal opäť kráľom Tuatha De Danaanov. 

            Bres však bol v duchu rozhodnutý, že sa za svoje poníženie pomstí.  Odplával z Írska  na odľahlý ostrov, na ktorom žil jeho fomorský otec  a chcel ho presvedčiť, aby mu poskytol pomoc. „Prečo si sem prišiel?“, spýtal sa otec Bresa. „Bol si predsa kráľom  v Írsku a mal si veľkú moc.  Čo spôsobilo tvoj pád?“

„Stalo sa to mojou vlastnou vinou. Príčinou môjho pádu bola moja nespravodlivosť , povýšenosť a lakomosť!“, priznal Bres.  „Uvalil som na ľud  dane, aké nikdy predtým neplatili a spôsobil som im biedu a hlad. Za to čo sa stalo môžem poďakovať len sám sebe!“

„To je zlé,“ odpovedal otec smutne. :Blahobyt tvojho ľudu ti mal byť bližší ako tvoje vlastné postavenie. Ich žehnanie by bolo lepšie ako kliatby.  Čo odo mňa chceš?“

„Priplával som s úmyslom zhromaždiť vojsko a dobyť zem  späť silou,“ odpovedal otcovi Bres.

„Čo si stratil vinou nespravodlivosti , nemal by si  nespravodlivosťou získavať späť!“ napomenul Bresa otec.  Sám mu síce pomáhať nechcel, ale  napriek tomu  ho poslal na Balorov ostrov, aby vojsko zhromaždil tam.

Keď Balor  vypočul Bresove rozprávanie, pripojil sa k nemu, pretože vedel, že keby na írskom  tróne nesedel Bres, jeho vlastná tyrania a vydieranie ľudí by boli taktiež ohrozené.  Zhromaždil teda loďstvo, ktoré bolo tak obrovské, že by sa po ňom dalo prejsť ako  po moste z jeho najvzdialenejšieho ostrova až do Írska. Zhromaždil taktiež skvelé vojsko a začal sa chystať k vojne.

Nuada, ktorý medzitým spravodlivo vládol v Tare, o tom však nič nevedel. Po Bresovom odchode vrátil kráľovstvu všetok lesk a všetku slávu. Básnici a hudobníci , ktorý za Bresovho panovania mlčali, znovu bavili dvor. Opäť bol dastatok jedla a pitia a Tara znovu znela hlaholom najrôznejších hostín a zábav.  Ale Nuada sa napriek tomu cítil nesvoj, pretože vedel, že Bres sa vráti.

Jedného dňa sa uprostred  hostiny objavil  pri bráne  kráľovej pevnosti mladý bojovník v panovníckom odeve. Bol rovnako krásny ako býval Bres, ale vystupoval vznešenejšie  a priviedol si so sebou skupinu bojovníkov.  Keď prišiel v doprovode svojich jazdcov,  k bránam Tary, zastavili ho dvaja muži, ktorý mali za úlohu bránu strážiť – Gamal a Camall.  

„Kto si?“ spýtali sa ho. „Prečo si sem prišiel?“

„Som Lugh dlhoruký,“ odpovedal bojovník. „Syn Ciana a Eithlinn a Balorov vnuk. Povedzte kráľovi, že som pred bránami a že chcem slúžiť na jeho dvore.“

„Na Nuadovom dvore sa neuplatní nikto, kto nevie niečo zvláštne. „ , povedal Camall. „Preto sa musím spýtať, čo dokážeš.“

„Tak sa pýtaj,“ riekol Lugh. „Som tesár.“

„Tesára už máme, volá sa Luchta  a teba nepotrebujeme,“ odvetill Camall.

„Tak sa pýtaj, som kováč.“

„Kováča už tiež máme. Volá sa Colum a ďalšieho taktiež nepotrebujeme.“

„Tak sa pýtaj. Som bojovník, silnejší než ktokoľvek iný, „ tvrdil Lugh.

„Bojovníkom je kráľov vlastný brat Ogma a ten nám stačí. Teba nepotrebujeme. „

„Tak sa pýtaj. Som harfista.“

„Máme už vlastného harfistu. Volá sa Abcan. Ty si nám na nič. „

„Tak sa pýtaj, strážca  brán. Som vojak,“

Camall na to  povedal: „Nepotrebujeme ťa. Jedného vojaka už máme, volá sa Bresal.“

„Tak sa pýtaj, som básnik, ktorý dokáže rozprávať množstvo príbehov.“

„Barda už máme. Ďalšieho nepotrebujeme.“

„Tak sa pýtaj. Som kúzelník.“

„Druidov a kúzelníkov máme. Ďalších nepotrebujeme.“

„Tak sa pýtaj. Som lekár.“

„Ale my ťa napriek tomu nepotrebujeme, náš lekár Dian Cécht je najlepší v celej zemi.“

„Ak ma pustíte ďalej, budem nosiť kráľovi čašu ku stolu!“

„Čašníkov máme deväť a to nám stačí. Nepotrebujeme ťa. „

„Tak sa ma pýtaj naposledy! Vyznám sa v spracovaní bronzu a v smaltovaní.“

„Kovy nám spracováva Credne, ktorý sa preslávil svojou zručnosťou. Nepotrebujeme ťa.“

„Tak sa choď spýtať kráľa, povedal Lugh, „či má na svojom dvore niekoho, kto vie všetky tieto veci naraz. A ak áno, odídem od týchto brán a už sa nebudem snažiť vstúpiť do Tary. „

Camall nechal pri bráne Gamala a šiel vybaviť Lughov odkaz kráľovi.

„Pri bráne  čaká nejaký mladík a žiada o vpustenie. Volá sa Lugh, ale podľa vlastných slov je tak nadaný, že by sa mal volať Samildanach, to znamená majster všetkých umení. Vraví, že by sám jediný dokázal zvládnuť všetky umenia , remeslá a odborné práce na dvore. „

„Presvedčíme sa teda, či je tak nadaný ako tvrdí,“ nariadil kráľ. „Prines mu šachovnicu a nech si zahrá so všetkými našimi najlepšími hráčmi. „

Camall odbehol a urobil, čo mu nariadil kráľ. Lugh hral s najlepšími šachistami zeme a postupne vyhral všetky partie.  Nakoniec nezostal nikto, koho by neporazil.

Keď sa to Nuada dozvedel, povedal strážcovi brán: „Pusť toho mladého hrdinu ďalej! Skutočne si zaslúži meno Samildanach. Veď je majstrom všetkých umení. Nikoho podobného Tara doteraz nevidela.“

Gamal a Camall teda otvorili bránu a Lugh vstúpil do Tary. Šiel rovno do siene, v ktorej sedel Nuada, obklopený náčelníkmi,  bardami a bojovníkmi. Boli tam taktiež štyria popredný hodnostáry Tuatha De Danaanov, najvyšší druid Dagda, lekár Dian Cécht, preborník  Ogma a kováč Goibniu. Lugh ich všetkých obišiel a usadol na Stolec múdrosti hneď vedľa kráľa.

            Vojak Ogma bol pyšný na svoju veľkú silu a preto sa ho mladíkova povýšenosť veľmi dotkla. Rozhodol sa preto, že si overí ako na tom Lugh v skutočnosti je a ukáže sa, či skutočne ovláda všetko , čím sa chválil. Zdvihol obrovský plochý kameň, ktorý muselo na miesto doniesť niekoľko zapriahnutých oslov a prehodil ho silnou stenou pevnosti až dopadol  von na voľnú pláň. Lugh prišiel k miestu kam dopadol , zdvihol ho  a vmietol ju do vnútra dierou, ktorú predtým vyrazil.  Kameň vletel do miestnosti a dopadol presne na to isté miesto, na ktorom bol predtým. Lugh ešte zdvihol  kus muriva, ktorý so sebou letiaci kameň strhol  a dal ho späť na pôvodné miesto, takže Nuadova sieň bola zase v poriadku.

Potom vzal do ruky harfu, ktorá mu visela na ramene a začal hrať. S pretože drnkal na struny jemne a chlácholivo, Nuada a jeho spoločníci upadli do pokojného spánku.  Keď sa zase prebudili , Lugh im hral pomalé melódie, ktoré ich rozplakali. Potom sa tempo hudby zrýchlilo a piesne začali byť veselšie. Celá spoločnosť si osušila slzy a začala sa usmievať a smiať. A smiech bol čím ďalej tým hlasnejší, až im nad hlavami drnčali strešné trámy.

Keď sa nuada presvedčil, že Lugh skutočne ovláda všetky umenia tak ako tvrdil, rozhodol sa, že si zaistí jeho pomoc proti Balorovi a jeho stúpencom. Rozprával Lughovi o tom, akí sú Fomorovia zlí, o tyranii ich daní, o pirátstve, ktoré prevádzkujú pri jeho brehoch a o krutostiach, ktorých sa dopúšťajú na zajatých námorníkoch.  Kráľ požiadal mladého  vojaka, aby mu poskytol pomoc, a Lugh sa rozhodol , že sa stane  jeho spojencom. Potom mu Nuada zveril moc vládnuť tým, že zostúpil z trónu a Lugh dosadol na jeho miesto.

Lugh bol kráľom Tuatha De Danaanov trinásť dní a potom s Nuadom a štyrmi poprednými hodnostármi  odišli z Tary na tiché miesto, kde sa mohli nerušene radiť o taktike a plánoch nastávajúceho boja. Porada trvala celý rok a preberala sa na nej taktika bojov. Miesto pobytu i plány uchovávali v tajnosti, aby Fomorovia nenadobudli ani najmenšie podozrenie. Potom si sľúbili, že po troch rokoch  sa znovu stretnú a vyšli z úkrytu.  Nuada sa s ostatnými hodnostármi vrátil do Tary a Lugh odišiel  zaistiť pomoc mocného vládcu mora  - Manannaba  Mac Lira.

Takmer tri roky nato vyzeral  Nuada  jedného dňa cez valy svojej pevnosti  a vtom zbadal, že sa k nemu blíži skupina bojovníkov. Oči mal ožiarené jasným svetlom akoby sa díval priamo do slnka, ale potom si všimol, že prudké paprsky vyžarujú z tváre ich velitela a z jeho dlhých zlatých vlasov.  Mladíkovo brnenie, zbrane i pozlátený postroj  jeho koňa  vystrelovali svetelné šípy. Uprostred zlatej prilby, ktorú mal posadenú na zlatých vlasoch, sa mu skvel veľký klenot a Nuada v tom momente vedel, že sa do Tary vracia Lugh.

Lugh tentokrát prišiel na kúzelnomkoni Manannana Mac Lira – kôň dokázal cválať po mori ako by mal pod nohami pevnú zem a z jeho chrbta ešte nikto nespadol. Na hrudi mal Lugh Manannanov pancier, ktorý nedokázala poraziť žiadna zbraň, a v ruke zvieral Manannanov meč, ktorého údery boli tak smrtonosné, že ich nikto neprežil.

Kráľ Nuada a náčelníci kmeňa De Danaanov Lugha privítali, priviedli ho do Tary a potom spoločne prisadli k stolu. Sotva sa stačili posadiť, keď v tom sa na obzore náhle objavila ďalšia skupina bojovníkov mieriacich k Tare. Tí sa však  od Lugha  a jeho ušľachtilých bojovníkov líšili, ako sa líši noc od dňa.  Byli nuepravení, a divokí aa hnali sa k Tare akoby pevnosť patrila im.  Strážci brán, ktorý sa tak neúnavne vypytovali Lugha, keď sa po prvý krát zjavil v Tare sa náhle div nepretrhli horlivosťou, aby im otvorili a zanedbaná hŕstka sa bez zábran nahrnula do miestnosti, v ktorej sedeli kráľ a Lugh. Akonáhle vošli, Nuada a jeho dvor povstali, zatiľ čo Lugh s úžasom a utrpením prizeral.

„Prečo vstávate kvôli tejto úbohej nepriateľskej chamradi, keď ste nevstali kvôli mne?!“ vykríkol Lugh.

„Musíme povstať,“ odvetil Nuada, „inak nás všetkých pobijú až po deti v kolíske! Sú to Fomorovia, ktorý nás zase prišli sužovať, ako to robili za Bresovej vlády. Prišli si pre dane-tretinu našej úrody a dobytka i tretinu našich detí, z ktorých si urobia otrokov!“

Keď to Lugh počul, , rozhneval sa tak, že tasil Manannanov smrtonosný meč, vrhol sa na skupinu Fomorov a pobil ich všetkých až na deväť mužov, ktorých ušetril.  „Vás by som mal tiež zabiť,“ povedal trasúcim sa votrelcom, ktorí prežili rez,“ušetrím však vaše životy,  aby ste sa mohli vrátiť k Balorovi s prázdnymi rukami a aby ste mu mohli rozprávať čo sa tu stalo!“ Na smrť vystrašení poslovia utiekli z Tary ako štvaná zver a čo možno najrýchlejšie zamierili späť na ostrovy patriace Fomorom.  

Keď dorazili k Balorovej veži a povedali svojmu vládcovi aký osud postihol ich kamarátov, rozhneval sa Balor  rovnako ako predtým Lugh a rozhodol sa, že vtrhne do Írska a dkobyje späť celý ostrov a znovu sa zmocní vlády nad jeho  obyvateľmi.  Zvolal vojenskú poradu a do veže sa potom dostavili najmocnejší fomorovia vrátane jeho manželky, kráľovnej Ceithlinn Krivozubé, dvanástich synov  a bojovníkov i veštcov.  Bol tam i Bres, ktorý práve dorazil k Balorovej veži, pretože hľadal spojencov v nastávajúcom boji, ktorého cieľom bolo získať späť Nuadov trón.

„Kto je ten povýšenec,“ reval Balor,“ktorý sa opovážil pobiť mojich mužov a poslať mi urážlivé posolstvo?“

Ceithlinn mu odpovedala:“Podľa toho , ako ho vylíčili títo muži, som presne poznala, kto to je, a musím povedať, že pre nás je to zlá správal. Je to náš vlastný vnuk , syn našej dcéry Eithlinn, ktorý je známy pod menom Lugh Dlhoruký. Podľa starej predpovedi  vyženie Fomorov navždy z Írska a ty, Balor, skončíš jeho rukou, rukou vlastného vnuka.“

            Keď to počul Bres, povedal Balorovi: „Prišiel som ťa požiadať o pomoc v boji o znovuzískanie svojho trónu. Teraz si môžeme pomôcť navzájom. Priprav mi lode, bojovníkov a zbrane, naplň lode zásobami a ja potom odplávam do Írska a sám povediem vojnu s Lughom.  Odrežem mu hlavu a pošlem ti ju.“

„Urob to, ak to dokážeš,“ povedal Balor, „ale ja pôjdem s tebou a navzdory všetkému, čo dokáže, nehanebného vnuka premôžem. Až s ním budem hotový, priviažem ten vzppurný ostrov k svojej lodi a odtiahnem ho k nám, pretože sem za nami sa žiadny z tých Tuatha De Danaanov neodváži prísť. A na mieste, kde kedysi bývalo Írsko, zostane len pustý oceán.“

            Potom Balor zorganizoval svoje desivé vojsko a vydal sa v sprievode svojej manželky Ceithlinn a svojich bojovníkov do prístavu. Všetky lode obrovského loďstva vztýčili svoje plachty, zachytili do nich vietor a vyplávali smerom k Írsku.   

 

BITKA PRI MOYTURSKEJ  PLÁNI           

  Akonáhle fomorský poslovia utiekli z Tary, Lugh a Nuada začali  taktiež kuť vojenské plány, pretože vedeli, že sa Balor bude  chcieť pomstiť za svojich zabitých chlapov, že sa bude znovu snažiť ovládnuť Tuatha De Danaanov a že sa od nich pokúsi vyberať dane, ako to robil predtým. Zvolali kúzelníka a čašníkov, druida a remeselníkov, básnika a lekára, zkrátka každého, kto dokázal niečo zvláštneho, a Lugh sa všetkých do jedného spýtal, čím hodlajú prispieť v boji.

            Kúzelník mu odpovedal, že vyvráti hory v Írsku z koreňov a prikáže im, aby sa valili na fomorské vojsko, ale že súčastne budú v priebehu boja poskytovať útočisko Tuatha De Danaanom.

            Čašníci mu sľúbili, že vyvolajú v radách fomorov veľký smäd a potom odvodnia v Írsku všetky jazerá a rieky, aby sa nepriatelia nemali čoho napiť.  Pre Nuadove vojsko však bude voda vždy, i keby mala vojna trvať sedem rokov.

            Druid sľúbil, že zošle na hlavy Fomorov ohnivý dážď a že ich zbavý sily, ale že Tuatha De Danaanovia budú silnieť už len samotným vzduchom, ktorý vdýchnu do pľúc.

            Potom sa Lugh rovnako spýtal remeselníkov a veštcov, čím zvláštnym prispejú v boji.

            Kováč Goibniu sľúbil, že ukuje meče a hroty kopií, ktoré nikdy neminú cieľ, a že ich bude dodávať Tuatha De Danaanom, pokiaľ bude zúriť bitka. 

            Gredne, ktorý vyrábal veci  z bronzu, že bude dkokdávať nity a tuleje pre kopie  a meče, a kovové okraje štítov, dokedy to bude potrebné, a tesár Luchta prisahal, že bude vyrábať najsilejšie palice ku kopiám a najpevnejšie štíty,  pokiaľ Lughove vojsko nezvíťazí.

            Potom sa Lugh spýtal básnika, ktorý preklial Bresa, čím hodlá prispieť k úspechu on.

            „Moje zbrane sú síce neviditeľné,“ odpovedal Caibre,“ ale zato rovnako účinné- Ja útočím na myseľ. Za svitania zložím na Fomorov posmešnú báseň, kvôli ktorej sa začnú hanbiť, a potom klesnú na mysli a stratia vôľu zvíťaziť.“

            Úplne na koniec sa Lugh obrátil na Diana Céchta a lekár mu na jeho otázku dal nasledujúcu odpoveď::Moja dcéra  Airmed so mnou  bude každý večer chodiť po bitevnom poly a budeme spolu odnášať ranených. Ošetrýme im rany bylinami a vymyjeme ich vodou z našej zázračnej studne, a pokiaľ nebudú zranený smreľne, určite sa uzdravia.  Ráno potom nastúpia s ešte väčšou  túžbou bojovať a budú sa byť prudšie než kedykoľvek predtým.“

            Keď Dian  Cécht dohovoril,  zjavila sa v podobe vrany neľútostná bohyňa vojnových polí Mórrígú. Prehovorila s vodcami Tuatha De Danaanov a sľúbila , že im pomôže, keď to bude najviac potrebné, v hodine najvyššičho ohrozenia a predpovedala im , že víťazstvo bude nakoniec ich.

            „Musíte a však bezodkladne pripraviť,“ dodala ešte, „pretože som videla, že pri Scetne sa z lodí valia na pobrežie Balorovi bojovníci v obrovskom vojsku. A už vyrazili na pochod Írskomsmerom k Tare!“

            Lugh zoskupil svojich vojakov a povedal im všetko, čo sám počul.  Prehovoril postupne s každým mužom a všetkých povzbudzoval a nabádal, aby bojoval až v nich napokon prebudil pravý bojovný zápal zúrivosti.

            Sám Lugh však bol pre Tuatha De Danaanov tak dôležitý, že ho kráľ a jeho radci nepustili do prednej rady, ale nechali ho naopak strážiť v tyle siedmymi bojovníkmi.  Nuada a ďalší  hodnostári zostali v dobe, keď sa formovali bojové línie a jednoduchí vojaci sa pripravovali na boj s Lughom. Potom oba usporiadané vojská vyrazili proti sebe a stretli sa na Moyturskej pláni. Akokoľvek boli Nuadovi vjaci rozohnení Lughovým povzbudením, a akokoľvek statočne bojovali zo všetkých síl, neboli schopní premôcť nespočetné vojsko , ktoré proti nim vyslali Fomorovia. Bitka zúrila deň po dni, a každý deň nastúpili vojaci Tuatha De Danaanov, ktorí boli v predchádzajúcom dni zranení v boji späť na svoje miesta v bojovej zostave a rany mali zahojené a zbrane nedotknuté. Fomorovia si to všimli a táto taktika, ktorú proti nim uplatňovali Tuatha De Danaanovia, ich veľmi popudzovala, bojovali však o to zúrivejšie, a ani v najmenšom nezaváhali. Bitka trvala mnoho dní a obe  rady utrpeli veľké straty, bez toho, aby dosiahli rozhodný výsledok.  Pretože sa na stranách bojovníkov začala prejavovať čím ďalej tým väčšia vyčerpanosť z boja, Fomorovia sa rozhodli zasadiť nepriateľovi rozhodujúci úder. 

            Sám Balor s Bresom a Caithlinn po boku vyrazil v čele fomorského vojska vpred a viedol za sebou na Moyturskú pláň celú hordu, ktorá bola navzdory utrpeným stratám ešte stále  obrovská.  Tisíce osôb v prilbách a so skvelými zbranami kráčalo v tesne zomknutých  radách, muži i ženy bok po boku.

            Tuátha De Danaanovia  sa taktiež zomkli a vyrazili proti nim. Lugh to však už nevydržal. Vďaka svojej sile sa vyšmykol strážcom, hnal sa do prednej rady a postavil sa do čela dédanaanského vojska.  Nuada, Dagda a všetkci bojovníci sa k nemu pripojili, zatiaľ čo bohyňa vojen Mórrígú, Vojnová vrana, sa vznášala nad nimi a sledovala priebeh vojny.  Lugh stál čelom k svojim vojakom a pláň za jeho chrbrom sa červenala fomorskými bojovníkmi.

            „Teraz musíte bojovať a trebárs na mieste padnúť,“ kričal Lugh, „pretože ak prehráme túto vojnu, stratíme všetko a budeme žiť navždy v otroctve!“

            Potom sa Lugh obrátil k postupujúcemu nepriateľovi a obe vojská sa na sebas veľkým krikom vrhli. Strhla sa pruská a krvavá bitka. Nebol čas na to, aby lekár  uzdravoval ranených, alebo aby kováč opravoval poškodené zbrane.  Došlo k boju zblízka. Meč narážal na meč, kopia svišťala vzduchom a bojové sekery búšili do štítov.

                        Bojovníci na seba pri rozdávaní rán  zúrivo kričali a padajúci ranený pronikavo nariekali.  Bojová vrava sa prevalila cez Moyturskou pláň ako hromy a blesky a zem , presiaknutá krvou, sa kĺzala pod nohami. Obe nepriateľské strany však napriek tomu v boji pokračovali. Vojaci sa bili tvárou v tvár, a keď sa pošmykli a klesli na kolená, sekali do seba ďalej, hoci sa trebárs opierali o seba čelami. Rieka odnášala padlých oboch  nepriateľských strán. Ceithlinn Krivozubá vrhal kopiou po Dagdovi a spôsobila mu strašné zranenie.  Padli i ďalší poprední Tuatha De Danaanovia, muži rovnako ako ženy a už sa zdalo, že víťazstvo sa prikloní na stranu Fomorov. Ale Nuada zmobilizoval všetky voje sili a znovu ich viedol do boja.  Tiahol v čele svojich vojakov a konečne sa stretli vodcovia oboch bojujúcich stráns. Balor sa zahnal mečom nad hlavou a jediným úderom zrazil Nuada k zemi. Keď Tuatha De Danaanovia videli, že ich kráľ umiera pri Balorových nohách, vydral sa im z hrudi zúfalý ston a všetci sa zastavili.  V tom momente sa nad radami bojovníkov objavila bohyňa Mórrígú v podobe čiernej vrany, krákala povzbudzujúce slová, ktoré im sľúbila pre chvíľu najvyššej tiesne a do dédanaanských vojakov vstúpila nová odvaha.

            Lugh sa vrhol k umierajúcemu Nuadovi a zúrivo preklínal  Balora. Svojimi nadávkami  však rozzúril vlastného deda.

            „Zdvihnite mi viečko, nech vidím toho drzého  chvastúňa, ktorý sa ma opovažuje takto urážať!“ kričal Balor.  Všetci stíchli hrôzou, pretože poznali strašnú moc zlého oka. Fomorský bojovníci ťahali povraz kladkostroja , zatiaľ čo tí, ktorí stáli pri Balorovi, padli na zem, aby unikli  jeho smrtiacemu pohľadu. Lugh neustúpil ani o krok, vložil kameň do prakul, zamieril a zasiahol Balora do oka práve vo chvíli,  keď sa viečko zodvihlo. Náraz kameňa bol natoľko sillný, že vyrazil Balorovi oko zadnou stenou lebky von, až dopadlo do stredu fomorského vojska. Balor klesol mŕtvy na zem a  sto jeho bojovníkov bolo zabitých silou smrtiaceho oka.

            Potom Lugh odrezal Balorovi hlavu a postavil ju do čela  prudkého útoku Tuatha De Danaanov na Fomorov. Mórrígú sa vznášala nad ich hlavami, a preto prelomili nepriateľské rady a bika, kedysi poriadna sa zmenila na bezhlavý útek. Lugh a jeho  vojsko zahnali fomorov späť k ich lodiam . Prenasledovaní Fomorovia  do nich v rýchlosti naskákali, rýchlo odplávali k svojim ostrovom a už nikdy sa do Írska nevrátili.  Bres bitku prežil a padol do zajatia Tuatha De Danaanov, ale Lugh , ktorý sa stal kráľom po Nuadovi, ušetril jeho život pod podmienkou, že mu prezradí všetko čo vie o poľnohospodárstve a chove dobytka.  Tak Bres naučil Tuatha De Danaanov kedy majú orať, siať, a keď to dokonale ovládali, opustil Írsko navždy aj on.

            Bojovníci Tuatha De Danaanov, ktorí boj prežili, odpratali z bojového pola mŕtvoly, ktorých bolo nespečetne ako hviezd na nebi  alebo ako stebiel trávy pod nahami, toľko, koľko je vo vzduchu snehových vločiek, alebo Manannanových koní, totiž morských vĺn s bielymi chocholmi peny.

            Keď bolo dokončené toto smutné dielo, bohyňa vojen Mórrígú  prehlásila , že víťazstvo pripadlo Tuatha De Danaanom, a  v írskej zemi nastal mier: