SVEDOMIE JE DUŠA SLOBODY

 Jej oči, jej energia, jej život 

            Bez svedomia sloboda nikdy nevie, čo si so sebou počať. A rozumovej bytosti, ktorá nevie čo si so sebou počať, pripadá  jednotvárnosť života neznesiteľná.  Unudí sa do slova k smrti. Práve tak ako láska nenachádza svoje naplnenie len v slepom milovaní, tak i sloboda sa premrhá, keď len bezúčelne „ slobodne jedná.“ Bezúčelnému skutku  chýba niečo z dokonalosti slobody, pretože sloboda  je viac než bezcieľna voľba. Nestačí potvrdiť svoju slobodu tým, že „niečo“ volím.Svoju slobodu musím užívať a rozvíjať tým, že  volím len niečo dobré.

            Nemôžem dobre voliť, ak nepestujem v sebe dobré a zdravé svedomie, ktoré mi dáva presný prehľad mojich motívv, zámerov a mravných skutkov. Tu je na mieste zdôrazniť slovo zrelé. Za „rozhodnutiami“ dieťaťa bez svedomia sa skrýva postoj niekkoho druhého. Nezrelé svedomie je také, ktoré svoje súdy opiera z časti alebo aj celkom o to, ako sa druhí ľudia zdajú posudzovať jeho rozhodnutie. Dobré je to, čo okolie obdivuje , či prijíma. Zlé je to,  čo ich dráždi alebo mätie. Aj vtedy, keď nezrelé svedomie nie je celkokm ovládané ľuďmi okolo, pôsobí len ako predstaviteľ nejakého iného svedomia. Nezrelé svedomie mie je svojim vlastným pánom. Je to len vyslanec svedomia inej osoby, skupiny, strany, sociálnej triedy, národa či rasy.  Preto nerobí  skutočné, svoje vlastné  mravné rozhodnutia, ale papagájuje len rozhodnutia druhých. Nerobí svoje vlastné súdy, ale prispôsobuje sa  len straníckej línii. Chýbajú jej svoje vlastné  motívy a zámery.  A pokiaľ ich má, znehodnocuje ich prekrúcaním a racionalizovaním tak, aby odpovedali zámerom druhého. To nie je mravná sloboda. Znemožňuje to  skutočnú lásku. Ak mám milovať,  skutočne a slobodne,  musím byť schopný dávať druhému to, čo skutočne  mám. Ak ale moje srdce nepatrí najprv mne, ako ho môžem dať druhému“ Nie je moje, aby som ho mohol dať!

            Slobodná vôľa nám nie je daná ako nejaká raketa k odpáleniu do vzduchu. Niektorí ľudia  akoby sa domnievali, že ich skutky sú tým slobodnejšie, čím menej dávajú zmysel, akoby nás racionálny zmysel nejako obmedzoval. To je rovnaké, akoby sme povedali, že človek je bohatý, keď vyhadzuje peniaze oknom namiesto toho , aby ich utrácal.Je možno pravda, že boháč si skôr môže dovoliť vyhadzovať peniaze oknom ako chudák, ale  ani utrácanie ani vyhadzovanie nie je to , čo robí človeka bohatým. Bohatý je z titulu toho, čo má, a jeho bohctvo má pre neho cenu podľa toho, akokk s ním môže naložiť.

            Naše slobodné skutky musia mať nielen účel, ale musia mať ten pravý účel. A my musíme mať svedomie, ktoré más poučuje ako pravý účel voliť.

Svedomie je svetlo, ktorým tlmočíme Božiu vôľu vo svojom živote.

            Toto svetlo je dvojnásobné. Po prvé, existuje svedomie psychologické, ktoré je lepšie nazvať vedomím. Informuje nás o skutkoch, ktoré konáme. Uvedomuje si ho a cez neho si uvedomuje seba. Po druhé, existuje svedokmie mravné, ktoré nám nie len hovorí, žekonáme, ale aj ako dobre kkonáme. Posudzuje hodnotu našich skutkov. Psychologické a mravné svedomie sú schopnosťou inteligencie. Sú to dva spôsoby, akok si uvedomujeme seba, keďnám hovoria, čím / kým v skutočnosti sme.

            Človek sa  od ostatného tvorstva líši inteligenciou a slobodou. Vo svojokm človečenstvedozrieva tým, že rastie  v múdrosti a že rozvážnejšie a účinnejšie ovláda svoje mravné konaie. Charakter a zrelosť sa preto meria priezračnosťou a prezieravosťou našeho mravného svedomia. Svedomie zahŕňa celého človeka, i keď človek je omnoho viac než oživené svedomie.  Svedomie je znamenie skrytých vecí, nepostrehnuteľných skutkov a sklonov, ktoré sú omnoho dôležitejšie ako ako svedomie samo.  Je zrkadlom ľudských hlbín. Realita osoby je niečo hlboké askryté, pochované nie len v neviditeľných kútoch metafyzického  tajomna človeka, ale tajomnu samého Boha.

            Svedokmie je tvár duše. Jeho meniace sa prejavy vyjadrujú mravné jednanie duše presnejšie  než zmeny vo výraze ľudskej tváre prezrádzajú vnútorné pocity. I vonkajšia tvár človeka je len odrazom jeho svedomia. Je pravda, že len veľmi málo z toho, čo je v ľudskej duši, vyžaruje z tváre.: ale i to máloo stačí výrečne hovoriť o svedomí vnútri.                                                                                                                Thomas Merton

Back to Top

„Aby sme dosiahli slobodu, musíme zanechať svoje falošné predstavy a skreslené poňatia. Najväčšou výzvou je preniknúť strachom, ktorý obklopuje našu vieru a presvedčenia, a vyčistenie svojej mysle od jej emočných jedov – myšlienok a emócií, ktoré nás nútia cítiť sa pesimisticky, cítiť sa ako obeť, cítiť sa odsudzujúco a beznádejne - a od presvedčení, ktoré limitujú našu lásku k sebe a druhým.“  Nagual Miguel A. Ruiz

„Cesta k slobode je tak individuálna, ako každý z nás. Cieľom je spôsob života, ktorý je úplne naším vlastným vyjadrením seba a ponúka nám úplnú slobodu byť samými sebou.“  Nagual Miguel A. Ruiz

„To, čo teraz vidíte, je iba sen. Snívate v bdelom stave. Snívanie je hlavnou funkciou mysle a myseľ sníva dvadsaťštyri hodín denne. Sníva v bdelom stave a sníva aj keď spíte. Rozdiel je v tom, že v bdelom stave existuje hmotný rámec, ktorý nám umožňuje snívať veci priamo. V spánku tento rámec chýba, preto sa naše sny neustále menia.“  Nagual Miguel A. Ruiz, „Čtyři dohody“

„Slovo je najmocnejším nástrojom, ktorý ako ľudia máme: je to čarovný nástroj. Ale rovnako ako má meč dve ostria, dokáže aj naše slovo vytvoriť ten najkrajší sen, alebo všetko okolo nás zničiť. Jedným ostrím je zneužívanie slova, čo robí zo života peklo. Druhým ostrím je čistota slova, prostredníctvom ktorej vytvárame iba krásu, lásku a nebo na zemi.“ Miguel A. Ruiz, „Čtyři dohody“

„Keď zistíme, že myseľ je kontrolovaná a ovládaná Sudcom a Obeťou a to skutočné, čo sme „my“ sa krčí niekde v kútiku, máme len dve možnosti. Jednou z nich je žiť naďalej ako dosiaľ v sne planéty. Druhou možnosťou je robiť to, čo robíme ako deti, keď sa nás rodičia snažia skrotiť. Môžeme sa vzbúriť a kričať: „Nie!“ Môžeme vyhlásiť Parazitovi vojnu, vojnu Sudcovi a Obeti, vojnu za svoju nezávislosť, vojnu za právo používať vlastnú myseľ a vlastný mozog.

Preto sa ľudia vo všetkých šamanských tradíciách Ameriky, od Kanady k Argentíne, nazývajú bojovníci – pretože sú vo vojne proti parazitovi v mysli. To je skutočný význam bojovníka. Bojovník je ten, kto sa vzbúril proti invázii parazita a vyhlásil mu vojnu.“ Miguel A. Ruiz, „Čtyři dohody“