Stalo sa to v jeden marcový podvečer roku 1968 v lese Stráň pri Dolnom Kubíne. Chlapca vylákal do lesa, povyzliekal ho a pri brutálnom znásilnení mu spôsobil trhliny v konečníku. Potom na strom uviazal povraz, chlapcovi stojacemu na pni založil slučku na krk, podkopol mu nohy a obesil ho. Keďže v čase spáchania vraždy nebol Tégler plnoletý, odsúdili ho iba na 7 rokov odňatia slobody. Ani tie ho nenapravili. Ešte počas výkonu trestu bol odsúdený na 9 mesiacov za zranenie spoluväzňa a pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Cesta, ktorá ho doviedla až pod šibenicu sa začala celkom nenápadne. Desiateho marca 1979 predpoludním Fero navrhol kolegom, aby sa zložili a kúpili nejakú fľašu. Ako prvý prispel drobnými do "fondu" a hneď si spomenul, že netreba ani chodiť ďaleko, veď kúpili sedmičku vodky jednému inžinierovi k narodeninám. Ten si ale práve vybral dovolenku, tak Tégler vodku od kolegyne hneď odkúpil. Začala sa skladačka. Kolega Ján ale nemal drobné. Zo zadného vrecka nohavíc vytiahol zväzok päťstoviek a zahlásil, že nemá mince, len „hrubé“. Ferovi sa hneď rozžiarili oči a ožil.

"Jano, načo nosíš toľko peňazí pri sebe?", pýtali sa kolegovia. "Potrebujem ich na stavebný materiál", odpovedal netušiac, že už žiadnu stavbu nikdy nedokončí. V iných situáciách nie práve najinteligentnejší Fero bleskovo vymyslel plán, ako sa dostane k peniazom. Z prezliekárne vezme sekeru, Jana omráči a peniaze si vezme. Okamžite sa dohodol s vrátnikom Ondrejom, že za neho bude mať službu až do rána. Potom už len striehol na Jána, kedy pôjde domov. Bolo asi štvrť na osem, už sa stmievalo, keď sa Jano pobral domov do obce Pokrývač. Do dediny to už nemal ďaleko, keď sa Fero k nemu zozadu prikradol a udrel ho ostrou časťou sekery do hlavy. Téglerovi to celkom podľa plánu nevyšlo, pretože Jano zvrieskol od bolesti a rozutekal sa k dedine. Fero ho dobehol, zvalil na zem a začali sa biť. Kotúľajúc sa po svahu dole k potoku ho Jano spoznal a oslovil: "Fero, čo to robíš?", čo ho stálo život. Tégler nepotreboval svedka, tak ho chladnokrvne začal mlátiť tupou časťou sekery po hlave až kým Jano nezomrel. Keď sa už nehýbal a nechrčal, Fero mu prezrel vrecká na kabáte. Tam bolo len plastové púzdro s dokladmi, ktoré odhodil. Mŕtvolu otočil na brucho a v zadnom vrecku nohavíc našiel vytúžených 7 000 korún. Cez pole sa vrátil na družstvo. Sekeru vrátil na miesto a ukradnutú peňaženku spálil v peci v prezliekárni. Akoby sa nič nebolo stalo, do rána ostal v službe. Z ukradnutých peňazí v priebehu dňa minul 1 200 korún a zyšok si odložil doma v posteli.

Príčinou smrti Jána Kacu bolo zlyhanie pre život dôležitých centier mozgu pri mnohopočetných zlomeninách klenby na spodine lebečnej, rozdrvením čelových lalokov mozgu, vyhreznutí časti mozgového tkaniva, masívnom pomliaždení mozgu, krvácaním do mozgu a jeho podobalov po napadnutí druhou osobou. To spôsobilo bezprostrednú smrť poškodeného.

Znalci o Téglerovi konštatovali, že jeho osobnosť je anomálna - niektoré vyššie city osobnosti sú nevyvinuté. Nevyvinutá je aj základná hodnotová orientácia k všeobecne platným a uznávaným hodnotám. U obvineného nejde o psychopatickú osobnosť. Pokiaľ takáto diagnóza bola u neho stanovená v minulosti v súvislosti s prvou vraždou, tak vyplynula z toho, že pri prvom trestnom čine išlo o 16 ročného človeka s nevyzretou osobnosťou. Intelektové schopnosti obvineného sú v pásme mentálnej subnormy. Znalci nezistili chorobnú závislosť obvineného na alkoholických nápojoch, či iných drogách a nezistili ani psychopatologické prejavy, ktoré by sa mohli odraziť v motivácii činu. Skonštatovali, že obvinený netrpí žiadnou duševnou chorobou a v čase činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať.

Vzhľadom na skutočnosť, že Tégler už bol predtým odsúdený za trestný čin vraždy a že znovu spáchal taký istý trestný čin a to v pomerne krátkej dobe po prvej vražde, bol hodnotený ako obzvlášť nebezpečný recidivista. Znalci psychiatri sa vyslovili pre zlú sociálnu prognózu. Na obvineného pozitívne nevplýval ani dlhodobý výkon trestu a vzhľadom na psychiatricky nalez u neho neprichádzala do úvahy ani ochranná liečba. Tégler ani v mieste bydliska nepožíval dobrú povesť. Hodnotili ho ako osobu, ktorá sa stráni ľudí a je nebezpečná pre jednotlivca. Už v detstve páchal výtržnosti, bol problémový. Posledný a predchádzajúci zamestnávateľ ho hodnotili ako osobu uzavretej povahy. Bližšie ho nevedeli hodnotiť.Krajský súd odsúdil Františka Téglera na trest smrti. Ako jeden z mála takto odsúdených sa neodvolal. Trest smrti vykonali 25. septembra 1980.